V slzách sa rozpúšťa celý môj svet

V

Smútok. Akoby vám niekto odtrhol kus srdca. Prichádza bez pozvania, ako dáky tulák. Chce so mnou kopulovať. Vždy chce byť so mnou až do svitania, kým sa nezačne oslobodzujúco brieždiť. To som vždy na konci síl. Je oblečený v čiernom. Má spôsoby bezdomovca a vytrvalosť mladého atléta. Stojím vo dverách a mám obrovský strach. Kam všade ešte v dome nakukne? Sadne si za kuchynský stôl a vyloží si nohy. A smeje sa mi rovno do očí. Vie, že som slabý, že sa nebudem brániť. Spravím kávu a ponúknem mu cigaretu. Robím mu spoločnosť a snažím sa usmievať, akože som v pohode. Miluje burgundské, má farbu mojej krvi.

Je uvoľnený a neodbytný. Potom zájde do kúpeľne, vezme zubnú kefku a vytlačí si pastu. Opovážlivo si začne čistiť zuby. Pena mu tečie z úst. Vyzlečie sa do naha a vlezie do postele. Pretiahne si paplón cez hlavu. Potom s rachotom vyskočí a vrhne sa k albumu na skrini. Pozerá staré fotografie a rehoce sa, ako hlupák. Niektoré fotky, práve tie, ktoré sú mi najmilšie, otočí naopak. Je ako malé zanovité dieťa. Výjdem na balkón a hľadím mĺkvo do tmy. Akoby vám niekto pred oči podstrčil zle vybrúsené šošovky. V slzách sa rozpúšťa celý môj svet. Ignorujem toho votrelca, čo sa mi nasťahoval do bytu. Otáčam hlavu, aby mi nevidel do tváre. Potom sa vo mne niečo zlomí, ako keby som sa vrátil z obrovskej diaľky. Vrútim sa do obývačky a skríknem: Vypadni! A potom si trucovito ľahnem do postele. Je chladná a neosobná. A rýchlo siahnem po liekoch na nočnom stolíku.

Vytvorené 4. februára 2007

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch