herman Moja tvorba

Tetička

T

Včera, okolo 16. hodiny dávali film. Volal sa Tetička – na ČT. Bol určený pamätníkom (1941) (https://uloz.to/file/fXvJSODh3tif/teticka-41-dvbt-cz-romin-avi) jedna bohatá pani testovala svojich hnusných príbuzných. Zariadila to tak, že akože náhle zomrela. Rozbehol sa kolotoč hľadania jej testamentu. Ten frmol. Skrátim to: Nakoniec všetci vo filme zmúdreli, nenažraní príbuzní i tetička. To je úlohou umenia – naprávať ľudí. Zámok, kde teta žila, sa nakoniec premenil na veselý Detský domov.

Tento milý cajdák mi položil niekoľko otázok. Film premietali pred 80 rokmi. Čo to boli za ľudia, ktorí vtedy žili? Je len hŕstka tých, ktorí tu z nich dnes ešte zostali. Aký vlastne boli títo ľudia?

Bola vojna, keď film prvýkrát uviedli. Ľudia smädili po nádeji. Nepotrebovali lásku, bez tej sa dá. Potrebovali nádej a krásu. Lebo krása je sestrou nádeje. Napomádovaní, krásni a dobre oblečení herci, prednášali text takmer vo veršoch. To bola strava, ktorú ľudia v čase vojny naliehavo potrebovali. Čierno-biela realita dávala pravý pokrm v pravý čas.

Čím všetkým tí ľudia neboli poznačení? Čoho všetkého boli ušetrení? Čomu sa vďaka neľutostnemu, sadistickému času vyhli? Aj láska bola vtedy iná. Priama a jednoduchá – nie ako dnes. Krása sa veľmi zmenila – je štrikovaná v jednoduchých vzoroch. Len nádej zostala rovnaká. Oni vzdychali, tak ako my, po dobrých veciach. Po dostatku a po šťastí.

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch