Stala sa mi ženou

S

Dnes má závrate, už by nevyliezla. Každé dievča, ktoré som pozval na rande som zavolal na strechu našej starej dedinskej školy. Bola maličká, len pre prvé dva ročníky základnej školy. Malá škola, dvojtriedka. Každú jednu, do ktorej som sa zakukal, som tam volal. Pripadalo mi normálne, vyteperiť sa na strechu našej školy s každou. Niektoré si ťukali na čelo a odmietali ísť so mnou. Vraveli, že som sa musel zblázniť. Bolo pár takých, ktoré sa tvárili, že idú poslušne za mnou a v istej chvíli sa rozbehli preč. Museli si myslieť, že mi preskočilo.

Jedna súhlasila. Vyliezli sme spolu hore. Držal som ju za zadoček, keď som jej pomáhal hore. Bol to ten najerotickejší zážitok, aký som kedy zažil. Mali sme trinásť rokov. Zastali sme na malom priestore so zábradlím, vraj pre kominára, a rozhliadli sme sa. Držali sme sa spoločne za ruky. Videli sme našu dedinu, ako na dlani. Bolo to neuveriteľné. Vietor sa nám oprel do vlasom a my sme sa zadúšali šťastím. A keď sa zotmelo hviezdy na nás veselo žmurkali. Aj sme sa zabudli tam hore pobozkať. Katka bola jediná, ktorá so mnou na strechu našej školičky vyliezla. Stala sa mojou ženou. Vychovali sme spolu dve krásne deti.

Aj dnes by šla, točí sa jej však hlava z liekov.

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch