herman Moja tvorba

Smrtiaca krása

S

Siahla po jednej z ruží. Bola červená ako burgundské víno, rozvaľujúce sa lenivo v pohári, ako spokojná, vnadná žena, ktorá vykonáva svoj kúpeľ. Kvietok vytŕčal zo záhonu. Scéna pôsobila, ako z dajakého starého filmu. A povetrím sa vznášali pavučiny, všetko farbili na trblietajúci sa zlatobiely, iskriví vodopád. Na ten kúštik sveta už všetci zabudli. Z tmavého kúta záhrady sa linula tichá hudba. Dievča natiahlo ruku za kvetom. Bol prišpendlený na rozbrčkavenom zelenom záhone. Pevne ho stisla. Nič na svete nezostane úplne bez následkov. Celá záhrada sa začala točiť. Ruka jej vyletela k čelu. Chvíľu mala pocit, že zamdlie. Vyhŕkli jej slzy. Zodvihla hlavu a pozrela sa k oblohe, akoby predkladala komusi tichú modlitbu. Potom sa usmiala a privoňala k zradnému kvetu. Krv z prsta jej kvapla na biele šaty. Začala sa rozpíjať. Priala si, aby ju to viac bolelo. Aby konečne precitla zo svojho pridlhého detstva. Iba ticho zomrieť a prebudiť sa inam.

Pomaly z nej unikal svet. Uvedomila si, že sa usmieva. Jej srdce sa naplnilo pokojom – vedela, že sa to definitívne a vyslobodzujúco zle skončí. Hrudník sa jej chvel. Zhlboka sa nadýchla a potom ešte stotisíckrát za sebou. Takto si to, bolo to iba včera, vo svojej posteli z nebesami, vysnila. Chlapec, ktorý ju drží za ruku a nežne si od nej pýta rozvrh školských hodín. Oči jej sladko oťaželi. Než dievča dopadlo na zem, ruža, ktorá ju zradila, jej vypadla z ruky. Nikdo ju tu nenájde. Miesto na konci kvetinovej záhrady. Nik z majiteľov už sem nechodí. Iba malý Robko. Raz sa sem zatúlal so svojou loptou, čo dostal na Vianoce pod stromček. Rozhliadol sa okolo seba, rýchlo loptu vzal a utekal preč. Navždy zabudnutá nevinná krása.

Vytvorené 30. júl 2014

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch