Farebný svet – Poisťovňa

F

“A kam dnes ideš? Vravela si včera, že dnes nejdeš do práce.”
“To je pravda,” odpovedala Magda.

Obaja len pred chvíľou vstali.

“Je to iný svet,” povedala Magda.
“Nikdy som netušila …že to je taký rozdiel. Život predtým bol iný. Dnes ma život zmysel. Bola som pre každého neviditeľná.”

“Všetky dni sa podobali, ako vajce vajcu.”

Pozrela sa tým smerom, kde predpokladala, že chlapec je a povedala:

“Priniesol si do môjho života všetko.”
“Nie, to ty mne,” s úsmevom odvetil Tomáš. Pristúpil k nej a nežne ju objal.

Magda sa vymanila z objatia a prebehla do spálne. Natiahla sa nad posteľ. Vzala do rúk paplóny. Jeden po druhom ich jemne ponatriasala a preložila a potom zľahka položila na posteľ. Tomáš ju pozoroval. Rukami dlho uhládzala paplóny, aby na nich neboli žiadne nerovnosti. Chlapec sa na ňu pritisol.

“Rád ťa pozorujem. Aj pri varení, stlaní alebo keď upratuješ. Zo všetkým sa maznáš. Hráš sa z vecami, akoby si sa s nimi milovala. Som rád, že ťa mám. Sa mi zdá, akoby si v tých chvíľach kamsi uchádzala, aby si ma navždy nechala samého. Zvláštny pocit. Je v tom smútok, aj úzkosť. Ale aj nádej a radosť.”

“Vieš, keď niečo takého robím, musím sa sústrediť. Potrebujem viac sily, aby som to zvládla. Baví ma starať sa o niekoho. Je to niečo celkom iné, keď sa staráš iba sám o seba. Ale teraz mám aj teba,” vysvetľovala.

Z kuchyne sa ozvali staré kukučkové hodiny, ktoré si Tomáš doniesol z rodičovského domova.

“Tak, kam to vlastne dnes ideš?” Naliehal chalan.
“Ale nechcem ani tebe, ani sebe pokaziť náladu.”
“O čo ide?” Dobiedzal.

Magda prešla za Tomášom do kuchyne. Otrávene povedala:

“Pozvali ma zo Sociálnej poisťovne na preskúmanie môjho zdravotného stavu.”
“Čože?”
“No ano! A nesmej sa mi.”
“Magduš ja sa ti nesmejem, ale to akože, či si náhodou zázračne neprezrela?”
“Možno si myslia, že niekedy uvidím. Aby som im to, nebodaj, nezatajila.”
“To ma teda podrž. Magda, pôjdem tam s tebou.”
“Ty nejdeš do školy?”
“Nie nejdem. To si fakt nenechám újsť.” Zahlásil rozhodne chalan.


“Tomino, som veľmi rada, že to s ľuďmi tak dobre vieš. Ani trošíčku si pri tom jednaní nezvýšil hlas. Hovoril si nepríjemné veci, ale hovoril si pokojne a s rozvahou. Mám rada, ak je muž nielen inteligentný, ale ma aj dobré spôsoby,” povedala Magda a doložila:

“Takmer som sa poskladala, keď si sa úradničky spýtal, či očakávajú v najbližšej dobe, že sa mi zmení zdravotný stav. Všimla som si, že aj ona sa usmiala.”

“Že sa zasmiala?” Uisťoval sa s nadšením Tomáš.
“Jasné, že sa smiala,” prízvukovala pobavene Magda.
“Mala taký mäkučký hlas, keď sa zase ozvala. Poznala som to na nej.
“A nakoniec sľúbila, že na ďalší prieskum ťa budú volať až o dva roky,” kvitoval situáciu Tomáš.

Potom sa obaja odmlčali. V televízii zaznel akýsi hlasný zvukový predel medzi dvoma príspevkami.

“Vždy ťa budem chrániť, Magduška!”

Chytila ho za ruku a prisadla si bližšie.

“Dnes mi volala mamina do školy.”
“Niečo nepríjemné? …Až vo mne hrklo. Vždy dostanem menší infarkt, keď spomenieš maminu,” zareagovala Magda.
“Čo sa jej bojíš?”
“To nie je strach, ale rešpekt. Áno, skôr rešpekt,” vysvetľovala žena.
“Z mamky nedepkuj, má ťa veľmi rada.”
“Myslíš?”
“Vravela mi to,” uisťoval ju Tomáš.

Žena sa postavila z gauča a prešla do kuchyne.

“Nachystám niečo na večeru.”


“Tomík, povedz, má krása nejakú farbu?”
“Áno má.”

Chalan sa odmlčal. Žena vedela, že ešte neskočil so svojou odpoveďou, preto trpezlivo čakala, kým sa jej zase ozval.

“Krása má farbu detského smiechu. Farbu rodičovskej lásky, hlavne tej materinskej a podľa mňa, má tiež farbu zívajúceho rána. Farbu a vôňu popršaného rozhorúčeného asfaltu a všetky farby pohladenia. Krása sa podobá, letnému mihotavému farebne vybodkovanému večeru, niekde na terase, kde ľudia v tichosti, pred spaním, hodnotia svoj deň.”

“Krása je magická,” uzavrela slepá žena.

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch