Farebný svet – Ústredňa

F
"Magda, ten je fakt krásny." 

 Ženy z nemocničnej telefónnej ústredne, väčšinou to boli už dôchodkyne, ktoré nemocnica na dôchodok, z rôznych úradníckych postov presúvala na telefónnu ústredňu, boli nosmi prilepené na okne a sledovali atraktívneho Tomáša, ako odchádza z telefónnej ústredne.
 "To je kus," rozplývala sa dôchodkyňa Vierka.
 "A ten zadoček," špitla Milka, jediná ešte nebola v dôchodkovom veku. Ale veľa jej už doň nechýbalo.
 "A keď už chceme niečo sladké na zahryznutie, postačí zákusok," energicky zvolala otrávená Lucka. A siahla do sladkej krabice, ktorú priniesla Majka zo svadby svojej neterky. Všetky obsluhovali telefonické pulty. Slepá Magda tejto rýdzo ženskej partii šéfovala.

 Magda sa obdivu kolegýň veľmi tešila. Slepec nechápe telesnú krásu po našsky. Tomášovu krásu vnímala ináč. Kedykoľvek si k nej ľahol, ohmatávala si ho. Slepec si musí všetko ohmatať, je to jeho prirodzená potreba, je to ako dýchanie. Postupne tak nadobudne cenný hmatový obraz, akýsi záznam, mapu toho, čo ju bezprostredne obklopuje. Jemne sa dotýkala Tomáša a privoniavala k nemu. Svoje silné vnemy a pocity tejto mágie potom ukladala v sebe a vyhodnocovala ako komplex osobného pohľadu mužskej krásy. Zachytila Tomášov ľahučký stud. Pousmiala sa a z hlaboka sa nadýchla. Tá jemná triaška, ten obrovský kvet, ktorý sa rozvinul v jej hrudi ju zadúšal. Doposiaľ nepoznala nič krajšieho, ako Tomášové telo. Smädné túžby a neustály piskot v ušiach, ju týral. Presladký tinnitus, toho najjemnejšieho a najintenzívnejšieho, čo sa jej kedy v duši ozývalo. Už nikdy sa nechcela "pozrieť" inam než na Tomáša. Svet sa jej zcvrkol na neho.

 Viďouch, ako o vidiacich Magda hovorila, to má jednuduché. Normálna žena sa pozrie na svojho chlapca a pokojne môže pri tom drhnúť podlahu. A jeho obraz jej dlho svieti v mysli. A keď je smädná zase sa napije z tej nežnej šálky. Jednostaj ma tu krásu pred sebou. Ak sa chcela Magda nadýchnuť svojho Tomáša, musela sa ho dotknúť. Neustále ho hladila. Najradšej mala jeho zadok. Bol krásny. Guľatý a členity. Pazuchy mu voňali mužnosťou. A jeho tvrdé vyšportované stehná a spodok nôh. Už poznala každučký kúsok chlapcovho tela. Dotkla sa miest, ktorých sa ani on sám nedotýkal. Bol krásny, podmanivý ale hlavne bol jej.  
 
 Sedela za telefónnym pultíkom. Na ukazováku mala nastrčený malý svetelný indikátor, vyzeral ako náprstok na šitie. Čakala na hovor, ktorý sa prihlásil rozvietením svetla na pulte. Náprstok svetlo identifikoval a potom sa ozval jemným prerušovaným tónom. Drobná technická úprava za desať eur dovoľovala v osemdesiatych rokoch nevidiacemu, aby bol pri obsluhe telefonického pultu absolútne samostatný. Dnes už tak ľahko veci nejdú.  

Magda zastupovala druhú Vierku. Šéfka - nešéfka, prepájať hovori sa musí. Vzala hovor. Prešla plynule do nemčiny. Prepojila hovor na oddelenie plastickej chirurgie. Magda mala čo ponúknuť. Ovládala naspamäť šesťsto priamych liniek do špitálu, dve tisícky štvormiestnych klapiek. Poznala odbornejšiu komunikáciu zdravotníckych pracovníkov. Hovorila plynule po nemecky, po rusky a anglicky. Zo všetkých jazykov mala štátnu skúšku. Nič ju nedokázalo prekvapiť.

 Niektorí špecialisti na Šmidkeho ulici v Bratislave si z nej spravili osobnú asistentku. Objednávala im letenky, taxi, občerstvenie, dojednávala schôdzky na konzultácie s odborníkmi z iných nemocníc a tiež kupovala darčeky pre ich zanedbávané manželky. Pripomínala im osobné výročia, aby na svoje ženy nezabudli. O daroch k výročiam si viedla podrobnú agendu v slepeckom počítači Eureka. Tu zhromažďovala všetko možné, čo by "jej" doktori mohli potrebovať. Jednoducho musela myslieť za nich.

 "Magduška, mohli by ste mi niekde zohnať docenta Chabadu z Bezručky? Mal sa dnes vrátiť zo sympózia v Holandsku. Zožeňte mi ho, prosím."

Do hodiny mali docenta Chabadu na linke. Ktovie prečo sa primári v takýchto veciach neobracali na svoje atraktívne sekretárky? Magda si nekládla zbytočne otázky, vždy im rada poslúžila.

Nadoraz šla aj v prípade pacientov, ktorí telefonovali do nemocnice. Pripomínala lekárom dôležité odkazy od nich a poskytovala informácie o spôsobe a účele vyšetrení, ktoré mali jednotlivci v nemocnici absolvovať. Alebo upokojovala volajúcich pred nastávajúcou operáciou, či nejakým zákrokom. Najradšej mala čakajúcich, novopečených oteckov. Žila pre kontakt s ľuďmi a všetko s nimi intenzívne prežívala. Nikdy by svoju prácu neodložila.

Dohodli sa, že pôjdu spolu s Tomášom do kina. Aspoň na skúšku. Už vopred vedela, že si filmový svet zamiluje. Od mala ju vábil. Magda milovala filmové príbehy. V kine nikdy nebola, ale odrazené početné informácie od spolužiačiek zo slepeckej školy prijímala často. Sama sa nikdy neodhodlala. Kamarádky hovorili o pocitoch z kina, či jej rozprávali obsah filmov, ktoré videli. Napäto ich počúvala. Filmy sú rozprávané celkom inou rečou, ako rozhlasové adaptácie, ktoré tak rada, natiahnutá na váľande, počúvala. Platonicky si zamilovala vidiaci filmový svet. A to ho ešte na vlastnej koži ani neokúsila. Možno v tom všetkom bola zakódovaná túžba vidieť. Filmový svet je svetom vidiacich. Nikdy sa neodvážila sama navštíviť kino. Často sa odhodlávala, ale neodvážila sa vojsť do sveta mihotavých svetiel a pulzujúcej tmy. Dohodli sa s Tomášom, že budú spolu chodievať do kina.

Magda odklopila na svojich hodinkách sklíčko a siahla na ciferník. Plastické ručičky ukazovali, že film by sa mal začať o pár minút.

"Tomáško, sedí niekto vedľa mňa naľavo?" "Áno, nejaká mladá žena," pošepkal slepej žene do ucha.

"Má vedľa seba chlapca, asi je to párik," doplnil Tomáš a pobozkal Magdu na líce.

Magda len v náznaku otočila hlavu smerom k dvojici, akoby chcela niečo zachytiť. Tomáš  sa nahol k neznámej žene, poza Magdin chrbát a povedal:

"Moja Magda je nevidomá. Prepáčte, ak by do vás štuchla."

Žena sa usmiala a povedala:

"Chápem, chápem."

Potom dačo povedala svojmu chlapcovi a otočila sa nazad. Siahla na Magdinu ruku.

"Ja som Alena a toto je môj Miro. Sme manželia."

Potom Magdinu ruku vložila do rúk svojho muža. Tomáš sa im predstavil.

Začala sa premietať uputávka na filmy. Magdou myklo, chytila sa Tomáša, akoby jej niečo hrozilo. Zdalo sa jej, že je zvuk príliš hlasno. Cítila, že má miernu závrať. Po chvíli si na ten zvuk zvykla.

"Zhasíňajú v hľadisku." Informoval Magdu.
"Tie prípravy su nejaké zložité," špytla slepá žena.
 
Pokračovanie…
Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch