Seifertovi

S
 Zastal som, keď zomrel Seifert,
bol mi imaginárnym bratom.
sypal som drahý kameň vtákom
a láska skákala mi z pliec.

Vždy keď som šiel zadom školy,
zahrabal som sa do slamy,
v obrovskej starej stodole,
blúznil som a čítal verše.

Stodola dýchala v mojom rytme,
stonala, praskala v útly verš.
láska a smrť boli pri mne,
z tuniky snov stískam lem.

Budem básnikom, maľovať verš,
pred celým svetom sa ukryjem.
Čítal som všetok jeho text,
poznám ich, odzadu i späť.

Tie preľúbezné nápevy,
zdúvam sa v prílive nehy.
kým láska sa nepremení,
v žalostný nárek perí.
Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch