Pieseň piesni

P

Stretol som ju včera. Bola krásna. Mala tmavé, dlhé husté vlasy a klopila tiško zrak. Vzal som jej ruku a zostal som nad ňou stáť. Prezeral som si ju, ako dáky maliar, ktorý sa chystá maľovať. V hrudi mi vyklíčila obrovská ruža. Naklonil som hlavu, utrel si ruku do nemocničného pyžama a jemne sa dotkol jej vlasov. Obaja sme si už vzali poobedné lieky. Dlhá tmavá chodba. Podvýživené tiene nedeľného odpoludnia vykrajovali na jej tváry mesiačiky tmy. Pozrela sa dolu. Kadere jej vlasov pôsobili ako malé čierne nezbedné kozliatka, ktoré, plné života, jedno po druhom, zoskakovali zo skalnatého vrchu. Jej líca boli z alabastru. Možno sa trochu ľakla mojej pozornosti. Červenala sa. Jej prejavy boli ako to najznamenitejšie víno. A jej líca ukryté medzi kaderami vlasov sa beleli ako sneh na vrcholkoch hôr. A nard jej sviežeho dychu mnou doslova knísal. Myrha, henna a nard sálali z jej krku, keď som sa skláňal k nej. Si krásna a tvoje oči sú ako tmavé holubice, ktoré sa kúpu v mlieku.

Pobozkal som ju. Ovocie jej úst bolo sladké môjmu ďasnu. Poď moja milá, pôjdeme spolu do nemocničnej záhrady. Obdobie dažďov i lejak sú už dávno preč. Všade sú kvety a vinič už k zberu kvíli. Veď tvoje dve prsia sú ako mlaďatká gaziel, ktoré spásajú ľalie naokolo. A med zlatistých plástov ti kanie z úst. Nard, šafran, sladká trstina a jemná škorica – to dýcha tvoja pleť, spolu s ďaľšími vôňavkami. A prameň v údolí a studne v okolitých záhradách nech objímajú tvoje telo a letný vánok a svieži vetrík nech ťa navždy uväznia. Si prenádherná, moja pani.

Vytvorené 27. októbra 2016

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch