herman Moja tvorba

Osudové šťastie

O

Veci v rodinách kolujú a príbehy, ktoré sa stali otcom sa stávajú predobrazom príbehov, ktoré zažívajú ich synovia po rokoch. Krátko potom, čo som pred 40 rokmi odišiel z decáku a problematicky som vplával do hlbín, pre mňa zmätočného a ťažko prehľadného života, nastúpil som zakrátko na vojnu. Slúžil som v Čechách, respektíve na Morave v Lipníku nad Bečvou v spojovacom útvare s krycím kódom 6165.

Vojenský útvar 6165 v Lipníku nad Bečvou

Ale to som nechcel. Keď som sa po dlhých 2 rokoch vrátil domov do Trenčína, ešte som musel vyčkať 6 rokov, aby som nazbieral odvahu a presťahoval sa do Bratislavy. Za mojich mladých liet to bol výnimočný krok. Ľudia z periférnych miest sa nikdy nesťahovali do najväčšej dediny na Slovensku do Bratislavy. To robili alebo stroskotanci alebo blázni. Ale aj tak bolo potrebné nazbierať veľa odvahy pre tento krok.

V Bratislave som sa uchytil. Našiel som si dobrú prácu v nemocnici na komplexe operačných sál a pracoval som pre Kliniku plastickej chirurgie na Šmidkeho ulici. Pošťastilo sa mi nájsť si slušné bývanie na ubytovni pre zdravoťákov. Nastali pre mňa naozaj dobre časy, pretože som začal viac rozumieť ľudskej duši a spôsobom, aké medzi sebou pestovali bežní ľudia. Neustále som sa učil od iných ľudí. Keď som niečo nevedel, pýtal som sa ich. Dodnes ma mnohí pokladajú za jednoduchého. A aby som nezabudol na dôležitú vec, oženil som sa v roku 1989. Hneď po prepuknutí zamätovej revolúcii. V predposledný deň toho roku som vyslovil svoje “áno” svojej manželke Milene.

I ja som opustil Trenčín a šiel som hľadať svoje osudové šťastie do Bratislavy. Ako dnes Michal. Ja som mal v čase tejto veľkej a významnej zmeny skoro 27, Michal má 30. Veci a história sa opakujú a veci minulé môžu byť dôležitým predobrazom veci, ktoré majú ešte nastať.

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch