herman Moja tvorba

Operácia

O

Ako som vravel, keď Michal včera odišiel s kamarátom WelDanom, zosypal som sa. Celý náš spoločný život, v ktorom na začiatku figurovala aj jeho matka, mi živo prebehol pred očami. Priam fyzicky som vnímal, ako sa pomaly suniem k zemi. Sadol som si na posteľ. Michal mi o nejaký čas poslal na Messeinger video bytu, ktorý práve prenajal. Podpísal zmluvu a poskytol realitke províziu. Bol to jeho prvý byt. Zablahoželal som mu, pretože bolo k čomu.

Miško sa narodil v porodnici na Bezručovej ulici v Bratislave. Nemocnica, kde mama rodila, dnes už neexistuje. Priestory sa mi zdali priateľské, mali svoje neopakovateľné čaro a atmosféru. Bola z doby, keď povolanie lekár malo ešte svoj význam i chuť. Bol som rád, že Milenu vzali práve tam. Pretože bola nevidiaca, bola obskakovaná sestričkami i lekármi. Primár porodnice, docent Chabada, sa zastavoval pri Miškovej matke i počas víkendu, keď nemal službu a podľa jeho slov, sa bol len poprechádzať. Snažil sa dohliadať na jej stav a chrániť ju. Neviem, či táto starostlivosť, takpovediac navyše, bola pozitívom.

Veci som sa dozvedel až keď bolo po všetkom. Milena bola na rizikovom tehotenstve. Niekoľko týždňov musela stráviť v nemocnici. Hlavne kvôli svojej slepote, hrozilo, že sa jej pri pôrode potrhajú sietnice a nakoniec budeme musieť nechať jej nefunkčné oči vybrať von, kvôli krvácaniu. Nefunkčné ale jej. Vždy lepšie ako sklenené protézy. Chceli to mať pod kontrolou. Pokladali ju za dôležitú a to ma naozaj tešilo.

Navštevoval som ju v nemocnici každý deň. Keď ma uvidel docent Chabada, rozbehol sa po chodbe za mnou. Spustil na mňa:

“Takmer sme vašu pani operovali!”
“Čože,” štekol som.”
Došli sme k jeho kancelárii. Pozoroval som, ako sa snažil vsunúť kľúče do zámku od dverí. Štrnkotal s kľúčami. Nervózne som mu ich vzal z ruky a otvoril som dvere na pracovni. Ponúkol som ho, aby vošiel dnu. Kto tu bol vlastne primár a kto polozúfalý otec?
“Čo sa stalo?” Pridal som otázku.
“Viete pojali sme podozrenie,” rozprával primár, “že sa plod vyvíja mimo maternice.”
Vyvalil som na neho oči. Nevšímal si ma a pokračoval ďalej:

“Viete, to by sme museli to tehotenstvo prerušiť.”
“Máte na mysli ukončiť!”
“Áno,” trochu neisto zareagoval prímar.

Rozprával mi, že Milenu už mali pripravenú na operačný zákrok. Vraj ho, na poslednú chvíľu napadlo, poriadne si prezrieť obrázky z vyšetrení ešte raz. Po opätovnom oboznámení sa so stavom Mileny, operáciu zastavili. “Zdalo sa nám,” vysvetľoval zanietene primár, “že plod je mimo maternice. Ale potom sme chválabohu, nadobudli takmer istotu, že pani Milena ma posunutú delohu viac doprava. Preto sa nám javilo, že sa plod vyvíja mimo.”

Oblial ma pot.
“Chcete vodu?”
“Nie, nie.” Reagoval som a vypotácal som sa z jeho pracovne.

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch