Nikdy jej nestačíme povedať všetko

N

Ona si už ľahla. Muž bol ešte vyniesť smeti, lebo zajtra ich skoro ráno odvážajú. Vošiel do spálne a vyzliekol si župan. Hodil ho na drevený rám manželskej postele. Ľahol si a položil si hlavu na jej hrudník. Zvykli tak chvíľu ležať. Blízko seba, než obaja zaspia. V posledných mesiacoch chodila po doktoroch a striedala to s úctovníctvom. Mala zopár verných firiem, ktorým robila podvojné.
Chystala sa na svoju prvú chemoterapiu. Napchali ju cytostatikami až celá opuchla. Nešla si ľahnúť do nemocnice. Doktorovi povedala, že hospitalizovať sa nenechá, až vtedy, keď nebude môcť chodiť. Potom si pôjde ľahnúť a poručeno pánu Bohu, nech si s ňou robia čo chcú.

Nečakala to, ale jej choroba ich s mužom viac spojila. Bol k nej pozornejší a láskavejší.

Zastavil som ovládačom film, ktorý bežal na monitore počítača, presne v mieste, keď sa k sebe obaja túlili. On jej ležal na hrudi. Ona ležala vystretá, akoby umrela na márach. Postavil som sa a zalial som si kávu.

Ako to povedať deťom? A kedy? Majú s tým ešte vyčkať? Alebo to hneď zajtra na ne vypáliť? Tomáška to položí. Je krehký a nesamostatný. Potrebuje pozornosť a veľa lásky. Tá jeho mu ju nedá. Ženy nemajú radi slabých a jemných mužov. Potrebujú zotročiť a ovládať. Tom je iný. S Evou im to neklape.

Zanechá ich v strede všetkého diania. Kedy je najvhodnejší čas na umieranie? Asi nikdy. V podstate počítame s večným, nikdy nekončiacim životom. Láska je predsa navždy, tak prečo len pár desaťročí? Ako keby sme si obúvali o päť čisel väčšie fusakle. Nohy v nich plandajú a my sme tak drobní. Počítame s tým, že nikdy neodídeme, pretože vždy budeme mať tomu druhému, čo povedať. A nikdy mu nepovieme všetko.

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch