herman Moja tvorba

Odpustím vám

O

Vy nepoznáte moju sebastravujúcu, psychopatickú myseľ, večne nespokojnú, mykajúcu sa, dožadujúca sa vašej pozornosti. Obloha je vyprázdnená, ako opustená komora, ak však zdvihnem zrak, vidím nádherné perute a obláčky, utkané z morskej peny, pocukrované nespútanými snami malých detí, čo práve zaspali. Tie zaletia vysoko, tak ako modlitby, letia až Tam.

Mám vás tu všetkých, okolo svojej smrteľnej postele. Vnútili ste sa sem, ako supy. A všade sú porozkladané sviece. Umieram, aby som spoznal svet, ako ten starý mysliteľ, čo sa napil z šálky večného spánku. Vy všetci meriate moje skutky, ich dĺžku, šírku i moc. To pre vás som uväznený v železe vlastnej mysle. Pre svoju prílišnú a nespútanú slobodu. Krv sa mi v žilách varí.

Vyzriem z okna a vidím tam seba. Sedím pri záhone mámivo voňajúcich ruží a spletám si veniec. Je zo samých tŕňov, aby som sa ním bičoval. Tie ruže nádherne voňajú. Dostanem slastný kŕč do celého tela, víly okolo prestali tancovať. To napätie ma prehlo ako luk. Veniec z tŕnia si navliekam na ruku, aj na druhú, aby som sa spútal a znehybnil. Aby som sa pevne prikul k zemi. A moje slobodné krídla kričia ako besné.

Držte ma pevne, aby som nespadol, aby som sa kamsi nestratil. Sľubujem, že budem spievať oslavné žalmy, len čo si našróbujem okovy aj na svoju patickú a príliš slobodnú myseľ. A potom vám odpustím všetky svoje ťažké previnenia.

Som len ľahučký, poletujúci opar, ktorý sa od vekou vznáša nad zemou, čo sa vždy nad ranom zjaví, aby ukončil noc a poslal unavené hviezdy navždy spať.

Vytvorené 5. februára 2007

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch