herman Moja tvorba

O smutnom dievčatku

O

Dievčatko bolo smutné už nejaký čas. Stálo v izbe pri okne a uprene sa dívalo von. Mraky na oblohe boli tmavé, skľúčené a ťažké. Zdalo sa akoby tie smutné ťažké mraky podopierala špicatá strecha domu od naproti. V malom domčeku bývala mamička s malým chlapcom. Ich otca ešte nevidela. Niektoré rodiny nemajú otecka a niektoré sú zase bez mamičky. Dievčatko nevedelo, či to kvapky stekajú po okennej tabuli zvonku, alebo plače ono samo. Často ju premohol ťažký olovený smútok. Len tak z ničoho nič prišiel a bol s ňou niekoľko dní. Cez deň i v noci. A neodišiel ani keď si umývala zúbky, či sa hrala pod stolom v kuchyni.

Raz uvidela pod oknom farebne odetého škriatka, veselého a vysmiateho. Od údivu pritlačila noštek na studenú okennú tabuľu. Škriatok nič nepovedal, len ukázal na šmykľavku, ktorá sa pomaly vykresľovala v priestore pod oknom jej izby. Najskôr sa objavila len v slabej kresbe, akoby ju niekto zlatou tužkou jemnúčko vybodkoval do priestoru. Potom sa vykreslené plochy začali zlievať a postupne sa vypĺňali nádhernými farbami. Odniekiaľ prilietlo strašne veľa trepotajúcich sa motýľov. Boli veľké ako malá detská päsť. Každý bol inej farby. Hýrili farbami od žiarivo bielej až po sýte pastelové farby, aké bývajú na kalíškoch tých najpodivnejších tropických kvetoch. Motýle zlietli na madlá a usadili sa po oboch stranách šmykľavky. Motýliu choreografiu si spoločne dohodli, ešte skôr než prileteli za smutným dievčatkom. Šmykľavka spojila parapetu okna s hebučkým smaragdovým trávnikom pod oknom izby. Nasadila ho tam mamina, ešte keď žila.

Dievčatko otvorilo okno. Opatrne si sadlo na podokenicu a chytilo sa madiel. Silno zavrelo svoje obrovské, smutné oči a prudko sa drobnými rúčkami odrazilo od podobločnice.

Vytvorené 6. Marec 2014

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch