Nočný flirt

N

Je už takmer ráno, čoskoro bude svitať. Jej prítomnosť je istá. Cítim ju. Jej očarujúcu kvetinovú vôňu i velebný šuchot šiat. Znovu sa zrodila, po tisíci krát. Dotyky a tiež počuť jej nákazlivý smiech. Tvár si však nedokážem vybaviť. Nikdy si neviem vybaviť tvár blízkych, čo už odišli. Akoby boli podstatné len prežitky, pocity a vône. Povedia viac ako obrazy poskladané z tieňov svetla. Tichučko si sadla vedľa mňa, elegantne si napravila šaty a čarovne sa usmiala. Zavriem oči, skôr ju tuším než vidím. Zatočila sa mi hlava. Ruky si silno tisnem medzi stehná.

Pohladila ma po chrbte a zašepkala. “Som tu!” Potrebujem to počuť – že tu je. “Som tu”, hodila opäť záchranné lano. Horúčkovito som sa ho chytil a začal sa štverať do svojho kolesa záchrany. Prihlúplo som sa usmieval v snahe zachovať si dôstojnosť. Zrútil som sa z útesu a rozplakal. Šlo to ľahko. Nebol to ten plač zmietajúceho sa kapra v prázdnej vani, ako doposiaľ. Plynul ľahučko ako horská bystrina čo obmýva drobné kamene nastrkané v ceste. Už sa viac nedusím ťažkými a nedôstojnými vzlykmi. Iba plač nevinného dieťaťa, čo dáva silu zabudnúť, čistí, uvoľňuje a dobíja.

Odsunul som sa, aby som jej uvoľnil miesto na posteli. Presadla si kúsok bližšie. Vzala mi ruku a priložila si ju na tvár. Tuho som stisol oči, aby ten okamžik trval, aby neodišla. Počul som, ako ku mne ticho rozpráva. Nevnímal som slová. Telom mi prešlo uvoľnenie, intenzívne ako polúcia. Pomaly som vstal z postele a tisíckrát som skočil z okna.

Vytvorené 6. februára 2007

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch