herman Moja tvorba

Nie všetko, čo je povolené…

N

Mal som jeden z tých nádherných snov. Najskôr sa ku mne Janka pritúlila a potom ma pobozkala. Rovno na ústa a poriadne dlho. Myslel som si, že sa zbláznim. Potom prešla dolu. Strhol som sa a spotený si sadol na posteľ. Po chvíli som vstal a prešiel do kúpelne. Iba pubertiaci v takých chvíľach pijú vodu. Veľa vody.

V skutočnosti Jana nemala pre mňa pekného slova. Opovrhovala mnou. Pozrela sa na mňa, skrútila ústa a odfrkla si. Asi ako koník babky Michalkovie, čo sa o neho už dva roky zbytočne stará, pretože vnuk Michal sa nevrátil zo zahraničnej misie. Už sa Mišo na pejkovi nepovozí. Na Slovensko ho poslali po kúskoch.

Ak niekto niekym opovrhuje, je to zlé. Opovrhnutie je guláš z viacerých veci. Nenávisť, klamstvo, ignorancia, prehliadanie, falošnosť a kopec hnevu. Hnev je najhorší. Môj otec povedal, že taký človek, ktorý niekym pohrdá, je načisto pokazený. Keď je niečo pokazené, už sa s tým nepočíta. Musím povedať, že som sa Jany bál a miloval ju zároveň. Bola krásna.

Moje prvé básne patrili Janke. Nemám vysvetlenie, prečo som sa do nej zakukal. Veci nemusia mať vysvetlenie. To len dospelí vždy žiadajú vysvetlenia. Myslel som si, že Jana je lepšia, než sa na prvý pohľad zdalo. Mamka vravela, že dievčata si často až úzkostne hľadajú svojich partnerov. Preferuju najviac krásu. Myslia na potomstvo, na svoje deti, aby boli bystré a krásne. Miloš, viem, že s ním Janka paktovala, nebol škaredý, bol to svalnáč, ale ja by som s ním deti nechcel.

Na zdravotnú školu som šiel, len kvôli nej. Pomáhať ľuďom má zmysel, ale trochu sa to preceňuje. Myslím si, že pomáhanie súvisí s neorganizovanosťou a nedostatkom sebavedomia. Ak nemáte na vec jasný nazor, a ste neistý, zaplácnete to nejakou dobročinnosťou. Nakoniec zistíte, že objekt vašej humanity pomoc nepotreboval. Pomáhači bývajú smutní a bez názoru. Podobajú sa ľuďom, čo fanaticky opravujú druhým pravopis. Kto ich a deti z Afriky zachráni?

Raz, bolo to už po vyučovaní, riešil som s triednou organizovanie rozlúčkového večierku na konci deviatky a potreboval som si zájsť na vécko. Šiel som opustenou, nezvykle tichou školskou chodbou. Nikdy som nemočil do žľabu, vošiel som teda do kabínky. Od vedľa som začul zvuky. Boli to zvuky o ktorých sa pubertiakom sníva. Boli to zvuky milovania alebo niečoho podobného.

Ja by som prestal, nech už tí dvaja robili čokoľvek, keby som začul, že máme diváka. Im to nevadilo. Nakukol som dierkou v kabínke. Videl som Miloša s Janou. Držala ho za penis a triasla s ním, akoby nemotorne utierala školskú tabuľu. Napadlo ma, že ja by som na panský záchod nevkročil, ak by som bol ženou. Asi bude dobré držať sa v budúcnosti tejto zásady, keď si budem hľadať babu. Chcem len takú, čo bude rešpektovať rodovo vyhranené miesta. Nejaké hranice musia byť. Nie všetko je dovolené. A nie všetko, čo je povolené, je vhodné.

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch