Nie som Rómka

N

Už je to rok, čo vošla do kancelárie.
“Bol by som radšej, keby ste prišli z ulice a nie z Úradu práce. Mal by som istotu, že tú prácu chcete.”
Vzal som do rúk telefónny aparát a zas som ho položil do stojanu. Robím to vždy, keď som neistý.
“Všetci Rómovia čo za mnou chodia, majú vyštudovanú sociálnu prácu, akoby iné obory ani neexistovali,” hundral som a pozeral na jej vysokoškolský diplom.”
“Nie som Rómka, som Cigánka,” povedala mohutná žena a usmiala sa.
Vyzerala tak na štyridsať. V tlačive z Úradu práce mala uvedených tridsať. Predbehla ma v úvahách:
“Celé roky nedokážem nájsť robotu.”
“A z čoho žijete?”
“Manžel podniká s výkopovými prácami.”
Žena sa z hlboka nadýchla.
“Vyžijeme!”

Vzal som šálku a prevrátil ju do seba. Nič v nej už nebolo. Znechutený som hodil šálku do tanierika. Pani sa rozbehla ku mne. Spravím vám druhú, zakričala. Ovanula ma svieža vôňa, ktorá z nej sálala.
“Viete, kde čo je?”
“Už som sa tu rozhliadla, keď som na vás dve hodiny čakala,” povedala vecne.
“Kuchynku máme tuná cez chodbu.”
Počul som ako hrkoce s riadom. Spokojne som si sadol do kresla.

Je to už trinásť mesiacov, čo u nás pracuje. Je od prvej chvíle samostatná. Robí asistentku nášmu staručkému právnikovi. Obchádza partnerov, sponzorov a klientov, spisuje zmluvy a dojednáva vedeniu schôdzky.

Často prijimam pracovné sily. Biele, vzdelané mladé ženy sa zapracovávajú tak pol roka. Ani po roku nie sú celkom samostatné a stále sa na niečo vyhovárajú. Pani Jolana sa orientovala od prvej chvíle. Spravila aj chyby, ale nech. Kto pracuje robí chyby – nevymenil by som ju za nič.

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch