herman Moja tvorba

Na druhej strane

N

Všetko je schované pod obrovskou ťaživou duchnou. Tu a tam ju naddvihnem, vyvetrám spod nej trochu starých spomienok, ktoré vyletia spod ťažkej sladkej periny. Letia a budia sa. Rozhliadajú sa okolo, koťuhy jedni. Nič ich nezastaví. Rehúňajú sa. Ako keď šantivé decká vypracete na dvor, aby sa trochu vylietali, než ich zase naženiete späť.

Pohár vína a kusisko depresie, pocukrovanej smútkom a výčitkami. Ukrojím si. Akoby som si bral z nedeľného koláča. Vstal som z kresla a vyšiel von na balkón. Pomaly, veď mám čas. Všetko je v tme, zahalené pokojom a nočným tichom mŕtveho odovzdania. Nech je pri tebe ktokoľvek, nakoniec si aj tak na všetko sám. Ticho zakývam tým, čo sa ku mne mali. Predtým než zahnem za roh, ešte sa otočím a potom už navždy zmiznem.

Kde si sa tu vzala? Sem nik nesmie! Tu je len pokoj a istota. A neskutočne veľa kvetov. Hromady kvetín. Denne ich sem zvážajú na obrovských autách. A rozhadzujú ich. Dlhé hodiny premýšľania a nemá sterilná krása. Všetko je z bieleho skla. Strohé neosobné prísne tvary. Spoločnosť mi robí iba sprostá, prísna garde-dáma. Jediný človek, ktorý je tu. Sedí v obrovskom hojdacom kresle a štrikuje. Celá je v čiernom. Veľa toho nenahovorí, ale ten pohľad…

Vytvorené 31. januára 2017

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch