herman Moja tvorba

Moja osamelosť

M

Deň sa nachýlil k svojmu koncu. Vždy na mňa príde divný pocit samoty. Niečo sa skončí a nič poriadného sa nezačne. Sadol som si na lúke do trávy a vložil si steblo do úst. Červené zore, gýč ako hrom …odpadávam od tej spanilej krásy. Decká, s ktorými som sa tu ešte pred pár minútami bláznil, mi pomaly miznú z dohľadu. Ako mravce sa sunú dolu do dediny. Natiahnem sa na chrbát, trošku sa pomrvím a svoj pohľad zabodnem hore do oblakov, ktoré sa obsedantne hompáľajú na láskavej nebeskej klenbe. Takmer som v silnom zahanbení odvrátil zrak. Stále som sexuálne nabitý. Priesvitné tmavé mraky nad hlavou vypadajú ako obrovské prsia zrelej ženy. A hompáľajú sa …a neskutočne vábia. Točí sa mi hlava. Možno bude pršať. Nevadí. Predstavil som si, ako premočený v daždi bežím dolu do dediny. Prsia na oblohe sa presunuli o kusisko ďalej. Možno je už Janka doma. Ktovie, čo spraví ako prvé, keď pride domov. Cítil som, ako ma pozoruje. Možno sa mýlim, možno si to celé iba nahováram. Budem vypadať, ako blazon, čo si stále niečo vymýšľa. Podala mi púpavu a pozrela sa mi do očí. Predstavoval som si, ako ma hladí. Fero sa na nás kukal, ako sprostý. Neviem, čo s tým spravím. Všetko už definitívne speje k zívajúcemu, unavenému večeru …a nacenganý súmrak sa konečne dokníše až celkom k nám a zvalí sa celý upachtený do doliny. Moje zúfalé očakávanie, snáď nakoniec, porodí ticho a po našom kraji sa ozvú oslobodzujúce, hlasné fanfáry mojej večernej samoty.

Vytvorené 30. januára 2017

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch