Milka na nákupoch

M

Moja manželka Milka, aj keď bola slepá, milovala nakupovanie. Vzala obrovskú, modrú, skoro horolezeckú krošňu, hodila si ju na chrbát a vybrala sa po bratislavských obchodoch. Krošňa bola obrovská. Ak v obchodoch nemali medzi regálmi dosť priestoru, bola to ich chyba. Zaznamenal som, že potom, čo Milka už raz navštívila nejaký obchod s potravinami, v rámci akéhosi rizikového opatrenia, obchodníci rýchlo prestavali celé zariadenie predajne tak, aby sa tam, keď zase Milka príde s batohom, tentokrát vmestila. Bohužiaľ, začiatkom deväťdesiatok, veľké reťazce na Slovensku neexistovali, žiadny obchod teda nebol v bezpečí.

Ilustračný obrázok

Milka zásadne odmietala moju prítomnosť pri nakupovaní. Jasne zo mňa čítala názor na nakupovanie. Nakupovala bežné veci, ako ktokoľvek iný. Základné potraviny, mäso, zeleninu, drogériu. Ak bolo treba navštíviť aj nejaký špecializovaný obchod, vybavila to.

Keď nakúpila, sadla si v kuchyni na stoličku a tešila sa z toho, ako všetko vykladám a chválim…vykladám a chválim. Bol to taký náš spoločný, šťastný, kuchynský rituál, ktorý sme si vždy pekne užívali. Ja o to viac, že som nikdy do žiadneho obchodu nemusel. Po našom rozvode Milka spomínala, práve na túto časť nášho spolužitia. Nie na naše spoločné milovanie, ale na nakupovanie (ha, ha, ha, ha).

Ako som v predchádzajúcej časti vravel, náš syn Michal v deviatich mesiacoch ochorel na čierny kašeľ. Ide o ťažké, vážne, potencionálne smrteľné ochorenie. Som presvedčený, že Milka sa práve v túto chvíľu rozhodla od nás odísť. Asi sa zľakla. Vyľakaný s Miškovho ochorenia som bol i ja …a poriadne.

Bol to proces, kedy niekde na začiatku trčal plán opustiť nás. Nápad, ktorý postupne v jej hlavičke dozrel, až kým neodišla. Jej spolu-súkmeňovec a niekdajšia prvá láska, bol taktiež slepý, to asi tiež zavážilo. Cítili sa spolu dobre a spájalo ich vari to najpodstatnejšie – zdieľali navzájom svoju slepotu. Nemal som žiadnu šancu. Hovorili sme s Milkou o tejto obrovskej trhline v našom vzťahu. Ležali sme vedľa seba v posteli a snažili sme sa tejto témy dotýkať. Otvoriť ju, ako starú zhrdzavenú konzervu. Ťažko sme však hľadali správne slová. Vedel som, že jej to je ľúto. Ale zároveň som vedel, že s tým nedokážem nič urobiť.

Boli sme spolu skoro dva roky. Nedalo sa to zastaviť. Po ďalších dvoch rokoch navždy z môjho …vlastne z nášho (Miško) života odišla.

Ohviezdičkujte článok!

komentárov

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch