Michalov odchod

M

Zavreli sa za ním dvere. Dnes. Natrvalo sa odsťahoval do Blavy. Nie nepohádali sme sa. Bol to výsledok našich spoločných debát za posledných desať rokov. Nebral som ho nikdy vážne, len dlhé, bezvýsledné akademické debaty, nič viac. Neustále hovoril, že sa odsťahuje a povedie svoj vlastný život. Akoby prirodzené vyústenie všetkých ľudských snažení, mal byť iba rozvrat. Nič konkrétneho mi Miško nevyčítal, len to, že už chce žiť sám. Snáď okrem len okrem toho, že mám neuveriteľné veľké ego.

Dnes sa to naplnilo. Prečo každá láska končí takto? Ľudia sa milujú, aby sa nakoniec rozišli a vzájomne sa zničili. Našiel si dievča. Neviem kam to posmeruje …rozhodne si z celej duše prajem, aby bol šťastný. Keď nie s touto, tak s inou.

Michal

Šli sme od seba. Prečo sa musíme takto navzájom trápiť? Plakal som, keď odišiel. Začal som upratovať. Drhol som veci, ktoré som si roky nevšímal, bol v tom psychopatický zápal, des a fanatizmus. Potom som sa vrhol k práčke a nahádzal som do nej, bezrozmyslu, všetko, čo mi prišlo pod ruky. Michal si vzal so sebou prací prášok, zabudol si kúpiť, a tak som nalial do práčky jar na umývanie riadu. Ženy sú čarovné a riešia bolesť podobným spôsobom ako ja. Upratujú. A sú čistotné, pretože sú nešťastné.

Môj syn z môjho života odišiel. Má tridsať a dospel. Bude chodiť “domov” už len na návštevy. Svoj spoločný život sme rozbili, je v troskách a nedá sa zlepiť. Ak by odišiel po nejakej hádke, to by sa dalo zlepiť, toto ale nie. Jeho odchod sa udial, pretože dozrel a bol čas. A ja plačem až k uzúfaniu.

Ohviezdičkujte článok!

komentárov

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch