herman Moja tvorba

Kto ma zachráni?

K

Opätovne sa dnes učím samote a jej spankhartelej sestre Osamelosti. Ako dávno pred rokmi. Potom, čo som bol prepustený z detského domova v roku 1980, (na moje 18. narodeniny mi dali podarúnok, až dali podarúnok), ukončili moju ústavnú výchovu. Nevedel som a nedokázal som sa zaradiť do spoločnosti. Jednoducho som nevedel a nedokázal žiť – asi v tom to bolo. Musel som sa učiť všetkému, akoby som bol po mozgovej porážke. A tak som celé dni a noci ležal na posteli na ubytovni, ktorú mi pridelili, aby som neputoval rovno na ulicu.

Nedokázal som chodiť ani do roboty. Vyučil som sa za elektrikára a ja, rovnako ako moji kolegovia sme ihneď pochopili, že zo mňa elektrikár nebude. Celé dni som ležal na posteli a civel som do stropu. Je to už viacej ako 40 rokov. Vo svojej izbe na ubytovni som bol v bezpečí.. Viac než by som mal vyraziť von a zmätočne sa zúčastňovať rušného života. Nemal som nikoho, kto by pri mne stál a ukázal by mi, ako na to.

Opätovne v týchto dňoch zakúšam ten hnusný smrad samoty. Vtedy pred rokmi ma zachránila pred väzením a pred zošalením základná vojenská služba. Pretože nechodenie do roboty bol za komunistov zločin, za ktorý vás postavili pred súd. Ten paragraf sa volal príživníctvo. A tak ma postavili pred súd za vyhýbanie sa robote. Vyfasoval som ročnú podmienku s odkladom na dva roky, pretože som nevedel ako žiť. V decáku vás tomu nenaučia. Narukoval som ako vojak základnej vojenskej služby. Paradoxne som sa na vojne cítil veľmi dobre. Vyhovoval mi vopred nalinajkovaný život vojaka, ktorý má presne určené, kedy ísť na záchod a kde. Kedy sa najesť, alebo kedy sa postaviť na stráž, či kedy a ako niekoho zastreliť. Potreboval som, aby ma ľudia viedli a presne mi porúčali, čo spraviť. Na vojne vás viedli, tam nikto nezablúdi.

Mám pomaly 60 rokov. Vtedy, pred štyridsiatimi rokmi ma zachránilo to, že som narukoval, pretože na vojne, chtiac – nechtiac, sa musíš socializovať, aj keby si nechcel. Nejako existovať a komunikovať. A nie sa zašívať. Kto ma pred mojou samotou zachráni dnes?

Napísal som Miškovi na Messinger, dačo v tom zymsle, že on, na rozdiel odo mňa, sa v živote nikdy nestratí. Že to všetko zvláda a bude zvládať omnoho lepšie, ako ja. Odpovedal mi zvukovkou:

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch