Jehovisti, choďte preč!

J

Počet veriacich na Slovensku, podľa sčítania ľudu z roku 2011, predstavoval 75,97% z celkového počtu obyvateľov – sme asi krajinou veriacich. Teda i pre mňa jestvuje konštanta, ktorá v mojom živote predstavuje silnú kotvu. Nemám na mysli boha peňazí, boha slávy, alebo nežného boha sexu. Mám na mysli Boha, vznešeného Stvoriteľa neba a Zeme.

Vždy som si myslel, že otázka Boha a životného prístupu je otázka tradície a ľudských zvyklosti. Niečo v zmysle “zvyk je železná košeľa”.

Vyrastal som v decáku. My ústavani sme nezaujímaví. Kto by s nami strácal čas? Niektorí odchovanci takéto temné pocity premenia na agresivitu, spaľujúcu skepsu a absolútnu nedôveru k čomukoľvek.. Plnia väzenia a ulice zúfalosťou vlastného bezdomovectva.

V mladosti mi chýbal motor, nechcelo sa mi žiť. Trpel som na rakovinu vôle

Keď som Jehovových svedkov za bolševika stretol po prvý krát, mal som asi 20 rokov. Svedkovia mi ponúkli víziu “svojho” biblického sveta. Nevraveli: “Musíš milovať Ježíša, lebo on ťa veľmi miluje” – takáto forma argumentov, by ma urážala. Ani mi nerozprávali o zázrakoch, svätcoch a tradíciach. A to bolo veľmi dobré. Žiadal som len rácio. A to som aj dostával.

To čo mi na nich vyhovovalo najviac bolo, že zostavali vždy vo vecnej, prísne argumentačnej a racionálnej rovine. Ak by, čo len na chvíľu, prešli do emocionálnej reči, navždy by som ich odmietol. Pristupovali však ku mne, akoby mi objasňovali nejaký matematický príklad. Šesť a šest je dvanásť. Nikdy sa neodklonili k nejakému fabulovaniu výmyslov a voľných domnienok.

Ja viem, že ich ľudia nemajú moc radi. Keby im viac načúvali a nevyháňali ich od svojich dverí, boli by s nimi spokojnejší.

Pokračovanie…

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch