herman Moja tvorba

Farebný svet – Krása

F

“A čo je ľudská krása?”

Obaja, Magda i Tomáš, polehávali spokojne na gauči v obývačke. Magda sa vrátila z práce a Tomáš, hneď ako skončila prednáška, sa náhlil za Magdou.

Gauč bol úzky, ale pomestili sa. Mali radi tieto pokojné, mĺkve chvíle. Bol to ich najobľúbenejší spôsob relaxu. Len tak ležali a rozprávali sa. A nič v rozhovore pre nich nebolo tabu. Pretriasali, čo ich napadlo. Boli to spontánne chvíle úprimnosti a voľnosti. Akoby lietali povetrím, slobodní a krásni nebeskí vtáci. Nič ich nespájalo, v týchto chvíľach, so životom vonku za oknom, ktorý sa rútil svojou štandartnou rýchlosťou. Tu vo vnútri sa čas prenádherne zastavil.

Toto bol ich malý svet, ktorý sa zmestil na starý gauč, po mame. Tomáš rozprestrel Avízo, inzertný časopis, a čítal Magde inzeráty z rôznych rubrík. Nehľadali zamestnanie, prácu ani detské oblečenie. Len tak ležali a ochutnávali pohľady potrieb ľudí, ktorí tu inzerovali. Najviac ju bavili ti: “Vŕtam diery do panelu”. A bolo ich neúrekom, ktorí vŕtali do stien. Pobavene sa smiala.

“Magdi, toto je ľudská krása!” Zamyslene premietal chlapec.
“Čo más na mysli,” spytovala sa Magda.
“Pýtala si sa na to, čo je krása?”
“A…?”
“Toto je ľudská krása. Ako tu spolu ležíme a ukusujeme jeden z druhého. Uždibujeme z koláca lásky, kúsok po kúsku. Ako sa spoločne milujeme. To je krása na ktorú sa pýtaš.”
“To som nemyslela, Tominko. Vieš, vy viďousi…”

…tak Magda označovala vidiacich ľudí…

“…vy uvažujete v istej kategórii, ktorej vôbec nerozumiem. Posudzujete ľudí, podľa toho, ako vyzerajú.”

Rozvíjala Magda tému…

“…hovoríte o tom, že ten a ten je pekný, alebo, že táto žena je pekná a sexi. Myslíte tým telesne. Alebo, na druhej strane, hovoríte o tom, že ten a ten je škaredý. Rozumieš mi?”
“Áno. Myslím si, že posudzovanie telesných vecí na človeku je zlé. Magdička, nechápeš tie veci, lebo sú zlé. A na zlých veciach sa nie je o čo zachytiť, chýba im logika. Posudzovať telesne veci je neprirodzené. Ľudia to robia, ale je to zlé.”
“Ale, Tominko, na tejto povrchnosti je založený svet. Svet vidiacich.”
“Presne!” Zaklincoval Tomáš a doložil: “Slepota je múdrejšia.”
“Boh mal ľudí stvoriť bez očí”


“Dnes som pomaly ušla z roboty.”
“Ako ušla?”
“Tak veľmi som už chcela byť s tebou.”

Magda si otočila hlavu k stene.

“Neviem sa v robote dočkať, kým neskončí smena.”
Jej slová narážali do steny a bezmocne sa o ňu rozbíjali. Po stene sa sunuli na zem a sadali si za gauč.
“Prečo sa odo mňa odvraciaš, láska?”
“Tomáš, veď ani neviem, či existuješ.”
“Čože?”
“Stále sa mi v noci sníva, že sa budím zo sna. A toto všetko je len sen. A nič z toho, čo spolu žijeme, sa nestalo. Budím sa tam do prázdneho bytu. Odvtedy, čo mamka zomrela… Občas sa mi zdá, že počujem z obyvačky, ako sa mama s kýmsi zhovára. Aj vo sne som dobre vedela, že by si tam mal byť aj ty. Tomík, ale nebol si.”

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch