Rozpáram ťa

R

Syn sa blížil zadnou, nenápadnou uličkou ku stanici. Bežne tam stávajú taxíky. Bolo po polnoci. Tých troch Cigánov zbadal na poslednú chvíľu. Spoza zaparkovaných áut sa mu odkryl pohľad na mužov, ktorí vytlačili predné okienko auta. Potom dačo cvaklo a otvorili sa dvere na aute. Také býva skôr “biele” modus operandi, než rómske. Syn tam stál ako prikovaný, normálne stuhol. Chcel sa otočiť a zutekať, bol však neskoro. Rómovia ho zbadali. Položili veci na zem a pohli sa smerom k nemu. Dvaja z nich vytiahli nôž. Syn nahlas zaklial.

“Rozpáram ťa, ako sviňu!” Zreval najvyšší z nich. Nepáčilo sa im, že ich niekto vyrušil pri práci.
“Čo tu chceš?” Opýtal sa druhý z trojice. Boli riadne namakaní. A celkom dobre oblečení.
Syn pred nimi cúval. Potkol sa, takmer spadol.
“Dotknite sa ma a uvidíte!”
Cigáni sa pozreli na seba. Potom sa začali okolo seba rozhliadať, čo bolo znamením, že sa naozaj k niečomu chystajú.
Syn vyhŕkol: “Som Olašský Cigáň, siahnite na mňa a skončili ste všetci. Po jednom vás nechám pozabíjať!”
Vulgárne im nadával, aby sám sebe dodal odvahu. A niekoľkokrát im ešte zopakoval, že je Olašký Cigáň.

Olašskí Cigáni sú bledší, ako sú “normálni” Rumungro Cigáni. Rumungro Cigáni chápu Olašských, ako historicky osudovo nadradených nad nimi. Olašskí si bežných, väčšinových Cigáňov podmaňovali. Ti im museli slúžiť aj s celými rodinami. Rumungrácke ženy pre nich kradli a vykonávali domáce práce. A muži im odvádzali časť svojich peňazí. Olašskí Cigáni boli veľmi bohatí. Obchodovali so zlatom a šperkami, ba i s drahokamami. Niektorí z nich mohli mať celkom slušné vzdelanie. Dodnes medzi Rumungro Cigánmi kolujú skazky o ich zákernosti, krutosti a agresivite. Práve táto časť Cigánov mala (slávne) veštecké zručnosti cigánskej mágie. Olašskí boli pánmi nad životom Rumungrov. Povedomosť o nich medzi väčšinovými Rumungro Cigáňmi je dodnes veľmi silná. Vraví sa, že Rumungráči sa boja len smrti a Olaškých.

Olaškí Cigáni sú, čo sa týka farby pleti, o niečo bledšej pleti. Ba niektorí môžu byť celkom bieli a dokonca úplne blonďaví. Sú to pekní, európski vyzerajúci ľudia. Preto nebolo čudné, ak im syn tvrdil, že je Olašský.

Tomu najvyššiemu pomaly opadla, zvláčnela ruka. Zabudol zavrieť pusu. Trojica sa pozrela na seba, tentokrát už bez posmechu.
“Moja babka mi o vás často rozprávala,” jachtal ich šéf.
Cúvajúc napriahol ruku pred seba a dlaň smeroval k synovi.
“Prepáč, prepáč!”
Otočil sa a začal veci, ktoré predtým vytiahli z auta, zbierať a hádzať ich do vozidla. Ti dvaja sa k nemu pridali. Po chvíli sa všetci traja rozbehli smerom ku stanici.

Syn sa posadil na múrik a dlhú chvíľu tam sedel. Triasli sa mu kolená. Ešte dlho premýšľal, ako by to celé dopadlo, keby som mu deň predtým nerozprával o Olašských Cigánoch.

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch