herman Moja tvorba

Muži nemusia deti

M

Chlapy nedávajú najavo lásku, zanietene tvrdil tínedžer. Zavolal som si ho do kabinetu. Javil sa mi neaktívny a smutný. Hovoril o otcovi. Láskavo som oponoval, to by si mal zažiť našu dobu v ktorej som vyrastal. Muži boli chladní. Nielen ku svojim deťom, ale i k celému svetu. Ani sa len neusmiali, akoby za to, že sa usmeje, mal ísť na tridsať rokov do basy. Buď boli ožratí v krčme a spokojní alebo triezvi a chmúrni.
Žiak sa rozhovoril:
“Otec ma nemá rád a nikdy ani nemal. Akoby som vôbec neexistoval. Aj celé dni okolo mňa chodí a ani si ma nevšimne. Nikdy nikoho nemal rád.”
“Myslíš?”
“Viem to,” povedal.
“Len mi robí naprieky, už sa to nedá vydržať!” Nástojil chlapec.
“Máš sedemnásť, nejako to zvládneš. Skončíš školu a potom sa odsťahuješ do mesta a budeš žiť svoj vlastný život. Z vonka cez otvorené okno zavanul čerstvý vzduch. Nadýchol som sa.
“Potrebujem ho…” rozprával chalan a pokračoval:
“A… veľa krát som si vravel, veď ho nepotrebuješ,” presviedčal sám seba chalan. Videl som, že sa mu do oči nahrnuli slzy. Potom to už nevydržal a rozplakal sa. Hrádza emócii sa pretrhla. Kedysi by som vedel čo… vzal by som ho do náručia a držal, pokým by sa neupokojil. Ale dnes je iná doba. Mnohí by si to vykladali všeliako. A tak som tam sedel ako truľo a pozeral som sa bezmocne na neho a nebol nič, žiadnej pozemskej moci na svete, ktorá by nás oboch upokojila.

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch