Muži nemusia deti

M

Chlapy nedávajú najavo lásku, zanietene tvrdil tínedžer. Zavolal som si ho do kabinetu. Javil sa mi neaktívny a smutný. Hovoril o otcovi. Láskavo som oponoval, to by si mal zažiť našu dobu v ktorej som vyrastal. Muži boli chladní. Nielen ku svojim deťom, ale i k celému svetu. Ani sa len neusmiali, akoby za to, že sa usmeje, mal ísť na tridsať rokov do basy. Buď boli ožratí v krčme a spokojní alebo triezvi a chmúrni.
Žiak sa rozhovoril:
“Otec ma nemá rád a nikdy ani nemal. Akoby som vôbec neexistoval. Aj celé dni okolo mňa chodí a ani si ma nevšimne. Nikdy nikoho nemal rád.”
“Myslíš?”
“Viem to,” povedal.
“Len mi robí naprieky, už sa to nedá vydržať!” Nástojil chlapec.
“Máš sedemnásť, nejako to zvládneš. Skončíš školu a potom sa odsťahuješ do mesta a budeš žiť svoj vlastný život. Z vonka cez otvorené okno zavanul čerstvý vzduch. Nadýchol som sa.
“Potrebujem ho…” rozprával chalan a pokračoval:
“A… veľa krát som si vravel, veď ho nepotrebuješ,” presviedčal sám seba chalan. Videl som, že sa mu do oči nahrnuli slzy. Potom to už nevydržal a rozplakal sa. Hrádza emócii sa pretrhla. Kedysi by som vedel čo… vzal by som ho do náručia a držal, pokým by sa neupokojil. Ale dnes je iná doba. Mnohí by si to vykladali všeliako. A tak som tam sedel ako truľo a pozeral som sa bezmocne na neho a nebol nič, žiadnej pozemskej moci na svete, ktorá by nás oboch upokojila.

Ohviezdičkujte článok!

Pridať komentár

Od herman

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Prejdite navrch