herman Moja tvorba

Ako falusy, jeden väčší ako druhý

A

Blahútová chodila po dedine, akoby mala na chrbte vrtuľu. Bola drobná a stále kamsi náhlila. Pôsobila vetcho a vystrašene. Zdravila úplne každého, …radšej aj deti. Aj tak sa však neubránila posmeškom. Keď umrel starý Blahút, akoby sa jej chôdza ešte viac zrýchlila. Ktovie kam sa ponáhľala, možno za ním. Pravidelne upratovala v kostole aj s Eliášovou. Ešte vyhodiť mokré rohožky na lavice pred kostolom a hotovo. Bola drobučká. V tmavých sedliackych šatách si to zvykla skracovať chodníčkom pomedzi záhrady, okolo Pražienkových. Stretol som ju pri kostole, ometala kamenný kríž s Kristom.

Otočila sa aby ma nevidela. Žena jej včera pred dvere naskladala nejaké zaváraniny a paštéky zo zabíjačky. Rešpektoval som jej plachosť a s odvrátenou hlavou na druhú stranu, som prešiel okolo. Teta Blahútová žila v malom ošarpanom domčeku. Nikdy neprijala pozvanie k nám, k nikomu. Kedysi dávno učila na škole v meste. Iba ti najstarší spomínali na jej učiteľovanie. Z latinčinárky sa stala učiteľka pracovného vyučovania. Ešte vyhodiť mokré rohožky na lavice pred kostolom a hotovo. Čoraz častejšie prechádzala po dedine, ľudia vraveli že chodí do nemocnice na nejaké vyšetrenia. Cestu na autobusovú zastávku si skracovala uzučkým chodníčkom pomedzi záhradami. Posledné Vianoce čakala. Nedočkala sa nikoho z detí, tak ako po iné roky. Videl som ju na Štefana, zdalo sa mi akoby za tých pár sviatočných dní zostarla. Ešte vyhodiť mokré rohožky na lavice pred kostolom a hotovo. Z dôchodku jej skoro nič nezostávalo. Pravidelne chodila na poštu z úhľadne vypísanou zloženkou. Mladým treba pomôcť. Zo starej koženej tašky vytiahla konček rožteka a uhryzla si z neho. Leto sa nachýlilo ku koncu. Lístie opadlo. Ešte vyhodiť mokré rohožky na lavice pred kostolom, kamenného Krista poometať a hotovo. Príroda sa čudne uzamkla do svojej chyže. A stiahla rolety. Prestala prijímať návštevy, …a stromy jesenne osireli.

Miesto jednej tabletky štyri. Dnu pod jazyk. Pochovali ju pod staré, múdre lipy, na konci cintorína, hneď vedľa múru. Ďaleko, osamotene od druhých, tak ďaleko, ako bola zvyknutá za života. Pozrel som sa na druhú stranu cintorína. K nebesiam sa týčili kríže ako dajaké falusy, jeden väčší ako druhý.

Napísané 20 novembra 2006

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch