herman Moja tvorba

Vystrúham sonet

V

Už sa tešim, až mi to tam dole prestane načisto fungovať – moja presladká kastrácia – nevinnosť vzácna. Nazujem si papuče a nalejem si pohár vina a nikým, hlavne ničím, nerušený sa pustím do písania. Pokojný a vyhasnutý ako stará hviezda, zťažka sa pohybujúca po trpezlivej nebeskej klenbe. A kŕdlik spanilých dievčat mi bude dolievať. Sladké výrečné múzy, bohyne môjho vyhasínania. Dievčence, spanilé a jemné ako zblúdilý vánok. Mladé a koketne klopiace zrak. Budú sa o mňa, dňom i nocou, obetavo starať. Oddané, krásne a len moje. Vždy pripravené doliať mi môj pohár. Ani sa ich nedotknem, budem sa len pozerať a spomínať na cestu do južných spomienok z mladosti a hladkať ich po stehienku.

A potom, bisťu bohu, vystrúham taký sonet, že sa z neho všetci dototo.

Ohviezdičkujte článok!

Debatovať môžu aj neprihlásení

herman Moja tvorba

kategórie príspevkov

Najnovšie príspevky

Top príspevky na stránke

Prejdite navrch